V tomto článku som zozbieral niekoľko informácií o úzkorozchodnej železničke, ktorá viedla, a jej pôvodné teleso samozrejme aj stále vedie, z obce Selec až do mesta Trenčína. Jednalo sa o malú lesnú železnicu, ktorá sa využívala na zvážanie dreva pri jeho ťažbe v lesoch Považského Inovca. V dnešnej dobe slúži teleso bývalej železnice skôr lesníkom, cykloturistike, bežkárom a iným činnostiam. Viacej informácií nájdete v samotnom článku.

Určite mnoho ľudí z okolia Trenčína sa po telese bývalej lesnej železnice prechádzalo alebo viezlo na bicykli, ale ani o tom sami nevedeli. Totiž väčšina ľudí z obcí Trenčianska Turná, Trenčianske Stankovce a Soblahov pozná železničku skôr pod názvom štreka, ktorá je dnes na niektorých miestach už skôr asfaltovou cestou. Pomenovanie štreka sa používa v bežných nárečových pomenovaní železničnej trate. Je možné, že názov vychádza zo štrkovej cesty, kedže koľajisko je spravidla podsypané štrkom. Avšak určite minimálne v Trenčianskej Turnej mnoho ľudí netuší, že asfaltová cesta, ktorú takmer každý volá štreka, nie je vždy tá skutočná štreka, čiže nie vždy je to teleso bývalej lesnej železnice. Totiž na niektorých miestach je asfaltová lesná cesta vedená inou trasou ako bola vedená pôvodná lesná železnička. Takže aj z dôvodu nepresných domnienok som sa rozhodol spísať tento článok, aby som vo veciach urobil jasno nielen sebe, ale aj ďalším ľudom :)

História železničky

Keď som sa chcel dozvedieť viacej o histórii tejto úzkorozchodnej lesnej železničky (skratka ÚRŽ), tak som našťastie objavil úžasné informácie na informačných tabuliach dotknutých obcí, ktoré sú umiestnené pri telese bývalej železničky alebo na verejných podujatiach súvisiacimi so železničkou. Predpokladám, že najviac informácií zozbieral autor textov týchto informačných tabúľ pán M. Hanec. Týmto mu vyslovujem veľkú vďaku, pretože nám poskytol neuveriteľne cenné informácie z histórie našej lesnej železničky. Vážim si jeho námahu v získavaní informácií, pretože určite nebolo jednoduché zozbierať viac ako 100 rokov staré informácie. 

Z informácií uvedených na informačných tabuliach a iných zdrojov bolo zistené, že v histórii lesnej železnice Trenčín - Selec by sme mali začať rokom 1835, kedy sa lesy, lúky, pasienky a orná pôda dostala z vlastníctva rodiny Illesházyovej (alebo tu) do rúk gréckej rodiny Sinaovej. Majiteľkou bola pani Ifigénia D´Harcourt, originálne Iphigénie d´Harcourt z rodu Sina, ktorá v roku 1909 časť lesov poskytla na predaj prostredníctvom maďarskej Zehnerovej realitnej kancelárie so sídlom v Budapešti. Avšak až v roku 1912 kúpil finančník Pavol Elek spolu s ďalšími partnermi tieto lesy, pričom založili spoločnosť s názvom Hazai Erdöipar Részvény T. Gözfürésze, ktorá mala tieto lesy čím skôr vyťažiť s cieľom navýšenia zisku. Z toho dôvodu bola postavená úzkorozchodná železnička. Povolenie na ťažbu získali so súhlasom trenčianskej župnej kongregácie aj napriek ostrej kritike, keďže už v tom období niektorí ľudia rozumeli pojmu ekológia, avšak ich bolo veľmi málo a ich kritika bola bezvýsledná. Bezduchá ťažba dreva sa aj tak začala v roku 1941, viď.nasledujúce odstavce.

Ohľadom samotnej stavby zostaneme v roku 1912, kedy sa začala výstavba tejto železnice. Trasa železnice začínala nad obcou Selec pri terajšej horárni zvanej Kondrút, ďalej pokračovala ponad obce Trenčianske Stankovce, Trenčianska Turná, Mníchova Lehota, Soblahov, Trenčín a končila v areály vtedajšej píly v Kubrej, terajšia časť Trenčína. Mapku a podrobnejší popis trasy železničky nájdete v ďalších kapitolách tohto článku. Na mieste vtedajšej píly stojí dnes firma Trens. V areály píly boli postavené aj domy pre pracovníkov a do píly viedla aj normálnerozchodná železnica (skratka NRŽ). V píle pracovalo 120 stálych zamestnancov, ktorí spracovali ročne cca 20 až 30 tis. m3 dreva. Železnička sa začala stavať z areálu píly z Kubrej. Na stavbe železnice sa podieľali domáci obyvatelia uvedených obcí a neskôr počas vojny aj ruskí a rumunskí vojnoví zajatci, ktorí bývali v drevených barakoch vo Vlčích Jamách a v Selci. Na trati bolo vybudované aj prekladisko z úzkorozchodnej železnice na normálnerozchodnú železnicu, ktoré sa nachádzalo v Mníchovej Lehote časť "Járky". Tu sa z vagónov úzkorozchodnej železnice prekladala guľatina a drevo, ktoré bolo určené na export, na vagóny normálnej železnice Chynorany <--> Trenčín. Drevo resp. guľatina, ktorá mala byť ďalej spracovaná pokračovala ďalej po úzkorozchodnej trati až do píly do Kubrej.

Ťažba dreva sa naplno rozbehla až v roku 1914, t.j. po vypuknutí prvej svetovej vojny, avšak už pred začatím 1. svetovej vojny sa v lesoch Považského Inovca ťažilo a denne z Trenčína odvážali 40 vagónov plných dreva, ktoré boli odvážané do Maďarska, Rakúska, Švajčiarska a Nemecka. Zaujímavosťou je, že urbárnici z Trenčianskej Turnej dostali na výmenu päťnásobne veľkú plochu, keďže trasa železničky viedla pozemkami urbárnikov. Turňanskí urbárnici boli asi dobrí vyjednávači :)

Ku koncu vojny sa spoločnosti prestalo dariť a na začiatku 20-tych rokov bolo sídlo spoločnosti preložené z Budapešti do Trenčína. Dokonca sa zmenil aj názov spoločnosti na "Domovný lesný priemysel, úč. spol.", ktorý bol nesprávne preložený z maďarského názvu spoločnosti do slovenského názvu. Po tejto zmene sa ťažba síce obnovila, ale len v menšom rozsahu. Následne v roku 1923 sa spoločnosti opäť prestalo dariť, keďže československá armáda chcela dokončiť výstavbu vojenských skladov vo vojenskom areály Zábranie, ktoré boli nedostavané ešte z minulosti z doby monarchie. Armáda prerušila trať v objekte Zábrania, takže vyťažené drevo z lesov Selca, Tr. Turnej a Mních. Lehoty bolo odvážané iba na prekladisko v železničnej stanici v Mníchovej Lehote. Odtiaľ sa vozilo po normálnerozchodnej železnici ďalej do sveta.

Avšak po poklese rentability ťažby bola v roku 1931 (iné zdroje uvádzajú 1937) železnička uzatvorená.

Lokomotívy boli po zrušení trate presunuté na iné miesta, ako uvádza tento odkaz a to konkrétne takto:

Fotografie lokomotívy O&K 5855 ("Herta", r.v. 1913) z predu, z boku a zo zadu, zo dňa 14.8.2015 v múzeu Liptovskej dediny v Pribiline (JUCE 2015);

Fotografia lokomotívy O&K 6584 ("Lehota", r.v. 1913), snímok zo stránky http://www.palustris.sk/ (so súhlasom publikovania od pána Ing. Kontšeka Š.) Viacej informácií o regióne Hriňová, kde sa premávala táto lokomotíva, nájdete na ich WEB stránkach www.hrinova.sk .

Históriu presunov resp. skôr putovanie lokomotív z tejto železničky som čerpal v tabuľke na tejto stránke.


Reklamný banner

Podporte túto stránku

Kliknutím na tlačidlo "Donate" môžete prispieť na chod tejto stránky a na skvalitnenie jej obsahu.

Kto je on-line

Práve tu je 69 návštevníkov a žiadni členovia on-line

TOPlist

Osobná meteorologická stanica (PWS)

Weather Underground PWS ITRENNRE2