V krásnu slnečnú nedeľu 19. Júna 2016 sa konal už piaty ročník pochodu priateľov lesnej železnice Trenčín - Selec. Tak ako minulý rok tak aj tohoročného pochodu som sa zúčastni aj ja spolu s mojimi kamarátmi a teraz môžem povedať, že som veľmi rád, že organizátori tejto krásnej akcie pokračujú v začatej tradícií pochodov, pretože je to ozaj dobrá príležitosť na zviditeľnenie našej úzkorozchodnej lesnej železničky.

Ako je u mňa zvykom, tak sa rád bicyklujem po našich krásnych kopcoch, takže aj tentokrát som si pre absolvovanie uvedenej trasy vybral bicykel.

Naša trasa na železničke sa začala v Soblahove pri novej krásnej rozhľadni, resp. naši dvaja členovia začali už o niečo skôr na neoficiálnej cyklotrase v smere zo sídliska Juh.

Najskôr sme si prezreli rozhľadňu, poniektorí z nás už aj niekoľký krát. Z veľmi vydarenej rozhľadne je vcelku pekný výhľad na obec Soblahov a časť mesta Trenčín.

Vyrazili sme pred 11tou hodinou smerom na most v dolinách, kde nesmela chýbať foto momentka :) , keďže tento most môžem zaradiť medzi najkrajšie mosty na trase železničky.

 Na tejto trase je možné zhliadnuť rôzne krásne výhľady na okolitú krajinu, časti mesta Trenčín ako aj na okolité obce. Je to ozaj krásny pohľad, ktorý si vždy veľmi rád vychutnám :)

 Pri tomto peknom výhľade sa mi podarila aj jedna pekná selfie momentka spolu s kamarátmi :) 

Pokračovali sme po telese bývalej železničky a aj po jeho pozostatkoch, pretože v niektorých častiach je teleso železničky slabo vidieť alebo sa úplne stráca v teréne. Asi najťažším úsekom bol prejazd popri normálne rozchodnej železnici, kde je teleso železničky neudržiavané a úplne zarastené malinčím a rôznym porastom. Ja som bol však odhodlaný túto húštinu prejsť a aj sa mi to podarilo. Bol som možno druhý v ten deň, kto tadiaľ prešiel, avšak ten prvý účastník mi to vôbec neuľahčil, pretože porast bol hustý a pichľavý, že som skončil s riadnymi škriabancami rúk a nôh a jedným defektom. Moji dvaja rozumnejší kamaráti Juraj a Marek tento úsek radšej obišli (a dobre urobili) a pripojili sa ku nám až na RADARe. Defekt som opravil s pomocou môjho vytrvalého kamaráta Petra, ktorý ma nasledoval a pokračovali sme lúkami popri hlavnej cesty E50 až k úseku kríženia uvedenej cesty so železničkou. Už tu mi nejak nestačili sily, pretože slnko neúprosne pieklo a bolo ozaj teplo. Našťastie v lese v chatárskej oblasti pri RADARe bolo oveľa sviežejšie a tak som nabral druhý dych :)

Najbližšia foto zastávka bola pri najkrajšom moste tejto železničky neďaleko Patlíkovej nad obcou Trenčianska Turná. Tento most si musím pokaždé odfotiť, pretože je pre mňa srdcovkou tejto trate :) Ozaj podarený kúsok páni realizátori ! Vďaka !

Neďaleko ďalšia samozrejmá zastávka, pri kríži na Patlíkovej. Tu sa ozaj oplatí zastaviť a vychutnať si krásne výhľady na okolitú krajinu alebo na samotný kríž. Je to skutočne monumentálny symbol, ktorý by mal zostať v mysliach každého Slováka.

Ako môžete vidieť na fotografii, tak nielen ja, ale aj chalani si museli vychutnať tento krásny symbol nášho chotára. Nemôžem si pomôcť, ale je to ďalšia moja srdcovka ;)

Pokračujeme ďalej okolo Malostankovského vresoviska až na ďalšiu nepokosenú lúku, kde sme sa pustili už po vyšlapanej cestičke skrz vysoké trávy tejto šikmej lúky, kde už nie je teleso trate vôbec viditeľné, takže je vhodné si zvoliť najkratšiu cestičku, čo turisti pred nami aj urobili.

Po vjazde do lesa sme míňali skupinku turistov, ktorí nás povzbudzovali tlieskaním a pokrikmi, čo ma veľmi povzbudilo, pretože som bol už na pokraji síl. Chválim uvedenú skupinku milých ľudí za ich odhodlanie povzbudiť okoloidúcich účastníkov. Len tak ďalej !

Obišli sme spadnutý most cez provizórnu obchádzkovú trasu skrz vyschnutým korytom potoka, ktorá sa ešte nejakým zázrakom drží v schodnom stave, i keď sme túto obcházdku vybudovali len tak spontánne a narýchlo ešte minulý rok. Kúsok nad Belicami som sa od našej skupinky odpojil, pretože sa mi nejak pominuli sily a vybral som sa po asfalte priamo do Selca. Mrzelo ma, že som nezvládol celú plánovanú trasu, ale žiaľ moja kondička na to ešte nebola pripravená :( Musím viacej trénovať aby som to o rok zvládol :)

Moji kamaráti pokračovali po vyznačenej trase až na koniec po horáreň Kondrút a odtiaľ na ihrisko do obce Selec, kde bol cieľ tohto pochodu. Dorazili tu po 15tej hodine. V cieli každý z účastníkov pochodu dostal pamätný list a malé občerstvenie, čo určite nielen mňa veľmi potešilo. Naviac sme si mohli zakúpiť za veľmi výhodnú cenu kapustnicu alebo pečenú klobásku. Oboje bolo vynikajúce ! 

Porozprávali sme sa s ostatnými účastníkmi, samozrejme sme sa občerstvili, čím sme nabrali ešte nejakú energiu a pobrali sme sa domov.

Na záver sme sa ešte odfotili pri makete parnej mašinky Herta, ktorá na tejto trati premávala pred 100 rokmi.

Uvedenú akciu môžem zhodnotiť ako vydarenú a preto sa chcem poďakovať organizátorom tohto pochodu: Klubu Slovenských turistov - RR Trenčín, Mestu Trenčín a Združeniu obcí mikroregiónu Inovec.

Pevne verím, že o rok na 6. ročníku pochodu priateľov lesnej železnice Trenčín - Selec sa zúčastníte aj Vy, pretože je to ozaj pekná a v určitom smere aj oddychová udalosť, na ktorej môžete stretnúť nových priateľov, nabrať nové myšlienky a hlavne mať dobrú náladu ! Samozrejme si netreba dávať také ťažké ciele ako som si dal ja tento rok, že zvládnem prejsť takmer celú trasu na bicykli, lenže so slabou kondičkou sa to neoplatí. Preto si môžete zvoliť iba určitú časť na absolvovanie tejto trasy, čiže takú dĺžku trasy, ktorá vyhovuje Vašej kondícii :)

Takže o rok sa uvidíme niekde v cieli ;-)

Pekný deň Vám prajem

Juraj Červeňan - JUCE.sk 20.6.2016